Boli sme plní očakávania, či sa zmiernia pandemické opatrenia a my budeme môcť vyraziť na dobrodružnú cestu do Banskej Štiavnice.
Naozaj prišiel deň, kedy sme s pani učiteľkou Matijovou rozhodli po dohode s rodičmi, že exkurzia sa uskutoční. Začali sa prípravy. Bolo potrebné zohnať sponzorov, objednať autobus, ubytovanie, stravu, dohodnúť a naplánovať presný čas návštevy Banky lásky či Banského múzea... To všetko išlo ako po masle. Všetci sme sa veľmi tešili a nevedeli sme sa dočkať ...V piatok ráno sme vyrazili a s malými prestávkami sme do Banskej Belej do Vily Bela, kde sme boli ubytovaní, dorazili v čase obeda.
Pochutnali sme si na obede a o 15.00 hodine nás už čakali otvorené dvere Banky lásky, rodného domu Maríny Pišlovej. Už keď sme vstúpili dnu, celý príbeh nenaplnenej lásky dvoch mladých zamilovaných ľudí nás úplne pohltil. Andrej Sládkovič, chudobný študent, napísal najdlhšiu báseň sveta pre svoju milovanú Marínu. A tým to všetko začalo...Celý ich príbeh lásky, ktorý sme mohli sledovať, keď sme sa premiestňovali z izby do izby, sa pred nami odkrýval ako na filmovom plátne. Napätie sa dalo krájať a naša zvedavosť nemala hraníc , chceli sme vedieť celý príbeh ich lásky až do konca... Na konci prehliadky sa v jednej miestnosti nachádzal dokonca láskomer, na ktorom sme si mohli zmerať lásku ... Tiež je tam trezor, v ktorom sa uschováva to najcennejšie – láska. Trezor lásky je vytvorený z veršov Maríny. Zaujal nás aj rukopis Andreja Sládkoviča a jeho najdlhšej ľúbostnej básne sveta...
Veľmi neochotne sme opúšťali tento romantický dom, kde sme zažili veľa emotívnych chvíľ. No zároveň sme sa tešili na prechádzku po Banskej Štiavnici.
Večera, večerná opekačka, zábava, hry, tanec, smiech ...to všetko a ešte viac sme zažívali počas príjemného večera pri ohni...
V sobotu ráno po bohatých raňajkách sme sa opäť presunuli do Banskej Štiavnice. Tam sme navštívili Banské múzeum, kde sme sa dozvedeli veľa zaujímavých historických aj geologických informácií o vtedajšej ťažbe. Je to najstaršia a tematicky najrozsiahlejšia banícka expozícia na Slovensku. Ukazuje vývoj rudného baníctva v stredoeurópskom priestore od stredoveku do konca 20. storočia.
Síce zlato ani striebro sme nenašli, no odnášali sme si z tejto bane veľa informácií a zážitkov.
Naša cesta pokračovala smerom k Čertovskej kolibe, kde je asi najrýchlejšia obsluha na svete. Chutný obed, džús, kávička a...nasadať. Cestu autobusom nám spríjemňovala hudba a samozrejme ani my sme sa nedali zahanbiť a častokrát náš spev prekonal aj spevákov...
Pred školu sme dorazili v predpokladanom čase, rozlúčili sme sa a zamávali sme šoférovi, ktorý bol pre nás počas týchto dvoch dní úžasným sprievodcom , ale aj príjemným spoločníkom.
Ďakujeme pani učiteľke, ale aj pani asistentke za ochotu a chuť sprostredkovať nám tieto nezabudnuteľné chvíle...Ďakujeme aj tým, ktorí nám svojou ochotou prispieť finančne, pomohli k realizácii tejto exkurzie.
Každý z nás si z tejto exkurzie vzal domov niečo cenné, čo si ešte nadlho uchová vo svojom srdci.
A čo dodať na záver? Bolo to proste úžasné...
(kolektív žiakov 8.A )