Prvé vzdelávanie na území našej obce poskytovali pravdepodobne cirkevné, tzv. farské školy.
Na začiatku minulého storočia až do konca 2. svetovej vojny existovala Rímskokatolícka ľudová škola.
Zásahom štátu vznikla potom Národná škola.

Škola dnešného typu t.j. plnoorganizovaná ZŠ, ktorá má prvý aj druhý stupeň má svoj základ
od 1.1.1951, keď bola v obci zriadená tzv. Stredná škola. Táto škola, ľudovo nazývaná aj „meščanka“ bola
podľa záznamov v školskej kronike realizovaním školského zákona č.95 z roku 1948. Tento zákon stanovil povinnú školskú dochádzku pre žiakov druhého stupňa. V spomínanom roku 1951 vznikli prvé dve triedy
a to príchodom niektorých žiakov a učiteľov z Brezovice, neskôr postupne sa škola rozšírila. Jej prvým riaditeľom bol Fabián Komara. Od roku 1952 bol za riaditeľa vymenovaný Alfonz Balík, ktorý v tejto funkcii pôsobil takmer 40 rokov a bol významnou osobnosťou. Ďalším realizovaním reformy v roku 1953 vznikla Osemročná škola, neskôr Základná deväťročná, potom Základná škola, ktorá mala osem ročníkov a v súčasnosti znova s deviatimi ročníkmi, ale s rozdielnou dĺžkou prvého a druhého stupňa.

Spomínaný zákon stanovil aj tzv. obvod školy t. j: „podľa nariadenia vlády budú túto školu navštevovať žiaci
z pričlenených obcí Krásna Lúka, Oľšov, Poloma a Torysa.“ Neskôr boli žiaci z Torysy presunutí
do Krivian a v deväťdesiatych rokoch pribudli žiaci z Bajeroviec. Takže v súčasnosti navštevujú
prvý stupeň žiaci zo Šarišských Draviec a druhý stupeň aj žiaci z pričlenených obcí: Bajerovce,
Krásna Lúka, Oľšov a Poloma.

Od roku 1951 sa vyučovalo v starých nevyhovujúcich budovách(Štok, Kaštieľ, č.d.29), ktoré boli
na rôznych miestach obce. Obrovským, pre toto povojnové obdobie tak typickým budovateľským nadšením radových občanov sa podarilo rekonštruovať miestnosti kaštieľa, ktoré predtým slúžili
ako sklady obilia a tak tam bolo najviac tried. Tento historicky veľmi vzácny, ale ochranársky zanedbávaný kaštieľ slúžil od roku 1956 až do roku 1969. 

V roku 1967 sa začalo s výstavbou novej školy, ktorá bola ukončená v roku 1969. Na jej výstavbe
sa podieľalo mnoho dobrovoľníkov z obce aj okolia. Od tohto roku sa v novej škole aj vyučovalo. Budovy
sú v prekrásnom školskom parku, ktorý sa pravidelne udržiaval a dopĺňal celých tridsať
rokov a ktorý stále obdivujú všetci návštevníci. 

Na škole dnešného typu t.j. od spomínaného roku 1951 pôsobilo veľa pedagógov a zamestnancov.
Viac ako 5 rokov vo funkcii riaditeľa pôsobili Alfonz Balík, Margita Bernátová a Jozef Knapík,
vo funkcii zástupcu Marcel Višňovský, Emília Lipovská a Albert Pistrák. Najviac rokov tu odpracovali učitelia Allfonz Balík, Anna Balíková, Ľudovít Čekan, Marcel Višňovský, Margita Višňovská, Vasiľ Bernát, Margita Bernátová, Karol Seman, Božena Semanová, Michal Pacinda, Katarína Pacindová,
Anežka Okošová, Jozef Knapík, Viktor Novýsedlák, Emília Pirohová, Eva Saxová, Marta Žilková,
Emília Lipovská, Monika Kuchárová, Albert Pistrák a zamestnanci Anna Švecová, Peter Haborák,
Štefan Slaninka, Veronika Goliášová, Terézia Janošková, Irena Hurtuková

Štefan Čekan, prišiel do Šariššských Draviec ako mladý učiteľ do novej jednotriednej školy. 
Tá budova stojí ešte dnes. Keďže bol slobodný, býval na fare, lebo s pánom farárom Karolom Čičerym
boli spolužiaci a veľmi dobrí priatelia. Keď sa oženil, začali bývať v školskej budove. V tejto škole
sa narodilo všetkých 6 detí.

Pripomeniem ešte, že keď na škole bola zriadená dvojtriedka, zasa ako prvá učiteľka prišla z Bučovic
(Morava) Mária Duchoňová, ktorá sa potom vydala za jeho syna Karola.

Štefan Čekan ako učiteľ, žil a pracoval v Šarišských Dravciach celý život. Okrem svojho povolania
bol organizátorom života v obci v rôznych funkciách, ktoré mu ako správcovi-riaditeľovi katolíckej ľudovej školy, na vtedajšie časy prislúchalo (kantor, kultúrny organizátor a pod.)

Vtedy sa žilo bez elektriny, bez televízora, bez rádia, bez počítačov, ale kultúrne. Po večeroch pri lampe
v škole sa kultúra vzmáhala. V škole sa nacvičovali zborové spevy aj divadlá pre kostol na Vianoce a Veľkú noc. Spomeniem iba „Kamenný chodníček“ „Pytliakova žena“ „Keď Marka sa zaľúbila“ a iné, na ktoré si už neviem ani momentálne spomenúť. Všetko to plánoval a organizoval môj nebohý otec Štefan Čekan a po jeho odchode do dôchodku zasa syn Ľudovít, ktorý potom tiež ako učiteľ a riaditeľ školy pokračoval.
 

Fotky nájdete tu ...

http://zssardravce.edupage.org/photos/?photo=album&gallery=27